134. deň - Rozlúčka s augustom

V kalendári je koniec augusta, ale vonku to tak nevyzerá. Veľmi sa ochladilo, na horách dokonca napadol prvý sneh. Keby som chcela parafrázovať jeden známy filmový výrok, tak by som povedala:

TENHLE KONEC AUGUSTA ZDÁ SE MI PONĚKUD NEŠŤASTNÝM

133. deň - Machy

Už dávno som nebola v lese, na miestach, kde rastú machy. Táto skupina rastlín ma vždy fascinovala a teraz si ich aj rada fotím. No len málokedy sa mi tie fotografie podaria.

132. deň - Sídliskové ovocie

Myslíte si, že na petržalských sídliskách ovocie nerastie? Nevedela som o tom doteraz ani ja, ale rastie. Tento víkend som dala bicyklu pokoj, včera som bola v centre mesta, dnes som si vyšla len na prechádzku v okolí, kde bývam. Zistila som, že jeseň je už naozaj tu. Šípky naberajú čoraz viac na červenej farbe, jablká na planých jabloniach dozrievajú tiež a len o jeden dom ďalej, ako bývam, som našla stromy s krásne zafarbeným ovocím. Mirabelky. Jeden strom so žlltými a druhý s červenými. Na to, že tu bývam večnosť, som tie stromy objavila teraz prvý raz.

131. deň - Môj narodeninový darček

Pred pár dňami som dostala ponuku od mladšieho syna, že si mám vybrať z jedného anglického e-shopu niečo pre seba. Že on si ide objednávať, tak si vraj môžem objednať niečo aj ja. Dlho predlho som sa prehrabávala stránkami s tovarom, no nevedela som, čo by som si tak mohla objednať. Nakoniec som si spomenula, že by sa mi zišla nová obuv na bicykel. Taká, čo nebude mať šnúrky, pretože sa mi často stáva, že sa mi šnúrky zamotajú do reťaze. A to je len krôčik k nejakému úrazu. Tak som si vybrala. Netušila som, že si vyberám narodeninový darček.

ĎAKUJEM!

130. deň - Veselo u Saleziánov

Dnešné počasie ma usadilo doma. Už od rána sa chystalo na dážď, ale prišiel až po tretej hodine popoludní. Do tej chvíle som bola nútená počúvať detský program od susedných Saleziánov. Býva niekoľko dní v roku, kedy si nemusíme púšťať rádio, ani zapínať telku. Bolo by to zbytočné, pretože by ich prekrikovala hudba od našich susedov. Aj som uvažovala, či sa neoblečiem a nepôjdem si ich odfotografovať, no moja lenivosť prevážila a fotenie sa konalo len z okna našej obývačky. Keďže nemám kvalitný objektív, z fotografií som urobila výrezy, aby bolo lepšie vidno tanečné kreácie, ktoré decká vytvárali na zelenom trávniku.

129. deň - Akcia v Lidli

Po dlhom čase som si ráno privstala. Večer som uvažovala nad tým, či si mám nastaviť budík, no potom som si povedala, že ak sa zobudím sama, bude dobre, ak zaspím, nebudem mať nič. Aké nič? No predsa nejaké cyklistické veci, akciu ktorých majú od dnešného rána v Lidli. 

Zobudila som sa dosť včas a už 5 minút pred siedmou som bola na mieste. Predo mnou sa vlnil dosť dlhý rad záujemcov o nakupovanie. Čo si myslíte, kam sa všetci po otvorení nahrnuli? No predsa tam, kam som si to nasmerovala aj ja. K cyklistickej akcii. Od návštevy Londýna som túžila mať cyklobundu svietielkovo-zelenej farby, presne takej, v akej sú aj bezpečnostné vesty pre vodičov. No keďže som takú doteraz nikde  nevidela, dobrá mi bude aj červeno-biela bundička z Lidlu. Takže už môžem bicyklovať, aj keď sa ochladí.

128. deň - Momenty dňa

Pred pár dňami som si cestou domov z Čunova nazbierala kytičku malých slnečníc a k nim som pridala zopár stračích nôžok. Bola to pekná kytica, chcela som si ju odfotiť už na druhý deň, ale nebolo dobré svetlo. Tak som to urobila dnes, ale už to bolo len-len. Zajtra ju budem musieť vyhodiť.

Podvečer som fotila oblohu. Aj napriek tomu, že bývame na ôsmom podlaží nášho domu, máme veľmi obmedzený výhľad. Topole, ktoré rastú pri dome, sú tak vysoké, že nám dovoľujú len veľmi obmedzený pohľad do okolia.

127. deň - Dnes pršalo

Tentokrát som predpoveď počasia výnimočne sledovala a svoj program som si prispôsobila počasiu. Keďže hlásili na dnes dážď, už včera som sa objednala ku kaderníčke. No zatiaľ odtiaľ fotografiu nemám, možno nabudúce. Nacvakala som niekoľko záberov v daždi. Teraz už znovu svieti slniečko.

126. deň - Zase niečo z cyklistiky

Ani neviem, či to mám napísať, lebo potom sa mi to určite stane...noo, ešte som nemala defekt na bicykli tak, aby sa som na to prišla vonku. Keďže nenosím so sebou žiadne náradíčko ( aj tak by mi to bolo zbytočné, nevedela by som si sama nič opraviť), bola by to pre mňa katastrofa. Tak, ako aj pre moju známu, ktorej sa práve dnes takáto nehoda pritrafila. Veľké šťastie, že sme stretli cyklistu, ktorý mal so sebou aspoň pumpu, ktorou jej niekoľkokrát nafúkal koleso, aby sa nejako dostala domov.

Neviem, čo je v tomto domčeku v rusoveckom lesíku. Asi to bude hájovňa, no nie som si istá.

Trošku som zase zapózovala, pretože som cez lesík nešla sama.

Dofúkavanie zadného kolesa, na ktorom bol defekt.

125. deň - Cestou domov od Čunovských jazier

Včera som dala fotografie, ktoré zachytávali momenty z cesty k jazerám, dnes sú to fotografie, ktoré som urobila na ceste domov.

124. deň - Cestou k Čunovským jazerám

Ako som už viackrát spomínala, moja najčastejšia bicyklová trasa je smerom k Čunovským jazerám. Chodievam tam už niekoľko rokov. Využívam cyklochodník, ktorý ide po dunajskej hrádzi a posledné cca 2 km som zvykla chodiť cez lesík,  ktorý vlastne obkolesuje tieto jazerá. Až po minulej nedeli, po skutku, ktorý sa stal na území niekde medzi Rusovcami a Čunovom, som dnes radšej túto moju dlhoročnú trasu zmenila a k jazerám som išla po hlavnej ceste cez Rusovce.

123. deň - Zumba

Ani som sa nenazdala a na tretí deň, kedy som písala o tom, že by som mala začať s nejakou pohybovou činnosťou, dnes nastala tá chvíľa, kedy som bola prvý raz na zumbe. Priestor, kde sa zumba cvičila, bol príliš malý na to, koľko žien sa tam pred siedmou večer stretlo. Chvíľami som mala pocit, že omdliem, lebo tam nebol vzduch na dýchanie. Po hodine nadskakovania som išla domov úplne mokrá s vedomím, že som ešte väčšie drevo, ako som si to do dnešného dňa o sebe myslela.

V pozadí mojich balkónových kvetov je dom, v ktorom je fitnes štúdio.

Toto je vchod do fitnes, kde sa cvičí aj zumba.

122. deň - Zaváranie uhoriek

Pred pár dňami som sa začala zaoberať myšlienkou, či by som nemala zavariť uhorky. Kedysi som každoročne plnila police v našej pivničnej klietke zaváraninami, no niekoľko posledných rokov sa k zaváraniu dostávam len tak sporadicky. Vlani to boli čerešne a tento rok som dala prednosť zase zaváraninám na kyslo. Takže deň začal na trhovisku. Fotografiu z tohto mnou obľúbeného miesta nemám, pretože som si fotoaparát zobrala so sebou, no pamäťová karta zostala ležať na stole pri počítači. Zaznamenávať som teda začala až doma, keď som vrecko s uhorkami položila v kuchyni na podlahu.

121. deň - Oddychová pauzička v centre mesta

V rušnom centre mesta je celkom príjemný parčík, kde sa dá na chvíľu posedieť a oddýchnuť si. Je to na Kollárovom námestí, ktoré nevyzeralo vždy tak, ako teraz. Ja si ho pamätám ešte úplne ináč, keď tam namiesto parku stáli domy.

120. deň - V Petržalke sa dnes kosilo

Po včerajšom daždivom dni svitol dnes ráno krásny slnečný deň. Asi o ôsmej ráno sa sídliskom začal niesť zvuk kosačiek. Po striedavo slnečnom a daždivom počasí tráva vyrástla natoľko, že bol najvyšší čas pokosiť trávniky. No po dvoch hodinách neustáleho vrčania kosačiek bol tiež najvyšší čas odísť z bytu. Aj tak som mala povinnosť na úrade práce, tak som si tam tých pár kilometríkov prešla peši.  Skoro všade sa kosilo. Slnečný deň nevydržal byť  až do večera. Popoludní znovu pršalo a aj keď nepršalo až do večera, slnko sa už dnes viac neukázalo.